Western...

 

Westernové jazdenie je spôsob jazdenia na koni, ktoré sa vyvinulo z pôvodného farmárskeho života a vojenských tradícií, ktoré so sebou priniesli španielski kolonizátori. Tak ako výstroj tak aj samotné jazdenie v plnej miere museli pomáhať napľňať pracovné požiadavky kladené na kovbojov na americkom západe. Kovboji museli pracovať a jazdiť v sedle dlhé hodiny cez rôzny terén, často potrebovali ku svojej práci laso, ktorým zväzovali dobytok a najdôležitejšia bola pre nich schopnosť ovládať koňa jednou rukou, pričom súčasne používali laso druhou. Práve z týchto dôvodou sú westernové kone trénované na veľmi jemné pomôcky na tzv. "oťaž na krku", prostredníctvom ktorej pri jemnom tlaku na krk okamžite menia smer. Pôvodné westernové kone boli trénované tak, aby využívali istú časť vlatnej prirodzenej intuície pri prenasledovaní dobytka a tým sa vytvoril jazdecký štýl s hlbokým, štruktúrovaným sedom a tréningovými metódami sa podarilo vyvinúť koňa reagujúceho na najjemnejší tlak alebo pomôcku oťažou.

Westernové disciplíny sa rozdeľujú na tri hlavné oblasti a na Slovensku ich zastrešuje SAWRR – Slovenská asociácia western ridingu a rodea.
Drezúrne westernové disciplíny

* reining – najznámejšia disciplína, v ktorej jazdec preukazuje úplnú schopnosť ovládať koňa a všetky jeho pohyby. Čistota predvádzaných cvikov ako sliding stop, spin, rollback, preskoky, prechody rýchlostí na veľkých a malých kruhoch v cvale, cúvanie je hodnotená mínusovými bodmi za nesprávne predvedený cvik a plusovými bodmi za veľmi dobre predvedený cvik.
* trail – jazdec a kôň musia v tejto disciplíne zvládať rôzne prekážky, s ktorými sa môžu stretnúť voľne v prírode.
* western pleasure – alebo radosť z jazdy, ktorú prejavuje kôň pri základných chodoch vo westernovej aréne na povely rozhodcu.
* westernové jazdenie – jazdec a kôň jazdia predpísanú drezúrnu úlohu
* kombinácie týchto disciplín - super horse
* showmanship at halter – disciplína, ktorá je zaujímavá tým, že sa v nej nejazdí ale predvádza kôň.

 Drezúra..

 

Základy modernej drezúry boli položené v Taliansku v období renesancie, kde v roku 1532 šľachtic Frederico Grisone založil Neapolskú jazdeckú akadémiu. Na túto školu nadväzuje i španielska vysoká jazdecká škola vo Viedni a francúzska škola v Carde Noir v Saumure. Všetky základné prvky vysokej školy boli vytvorené v rámci vojenského výcviku, a teda v praxi plnili významnú bojovú funkciu. Úspech správneho jazdenia, či už len pre potešenie alebo v ktoromkoľvek jazdeckom odvetví, sa skrýva v drezúre, pretože jej cieľom je dosiahnutie absolútneho súladu koňa s jazdcom. Drezúra ako šport je príprava koňa do výnimočne vysokej úrovne. Pri vykonávaní drezúrnych úloh má kôň pôsobiť dojmom, že vlastne všetko, čo sa od neho žiada, robí dobrovoľne a "sám". Jeho chody majú byť pravidelné, uvoľnené a pružné, reagovať má aktívne celým telom na najjemnejšie pomôcky jazdca (ako napr. napnutie či uvoľnenie bedrových svalov v pravom momente, nepatrná zmena ťažiska jazdca apod.). Všetky cviky musia byť dosiahnuté bez zjavnej námahy jazdca. Súťažné úlohy sa predvádzajú na drezúrnom obdĺžniku s rozmermi 60 x 20 m alebo 20 x 40 m. Obdĺžnik je rozdelený písmenami, ktoré označujú presné miesto, kde majú byť určené cviky vykonané. Všetci súťažiaci predvádzajú rovnaké predpísané úlohy (s výnimkou súťaží voľnej zostavy), ktoré sú prispôsobené stupňu obtiažnosti súťaže. Zbor rozhodcov hodnotí chody, poslušnosť koňa, sed jazdca i správnosť a účinnosť pomôcok. Každý rozhodca udelí jednu známku za každý cvik a známku za celkový dojem (0 – 10 ), pričom 0 znamená nevykonanú úlohu a 10 je najvyššie hodnotenie – vynikajúce. Konečná známka je priemerom známok všetkých rozhodcov. Dvojica sa najvyššou dosiahnutou známkou vyhráva.  

Parkúr

 

Parkúrové skákanie je jedna z jazdeckých disciplín, v ktorej jazdec a kôň musia v ohradenom priestore – kolbisku prekonať predpísanú dráhu s rozostavenými prekážkami - parkúr, a to v stanovenom poradí a čase podľa pravidiel. Dĺžka dráhy, výška skokov, ich obtiažnosť a kombinácia zodpovedajú vždy príslušnému typu a stupňu predpísanej obtiažnosti. Parkúr stavia výhradne špeciálne školený odborník – parkúrmajster. Celková dĺžka parkúru v metroch nesmie prekročiť 60-násobok počtu prekážok. Prekážky sú maximálne 170 cm vysoké a 2m široké, pričom iba trojbradlie môže mať maximálnu šírku do 2,20cm, vodný priekop nesmie byť širší ako 4,5m. Prekážky sú stavané tak, aby v prípade ich nezvládnutia nedošlo k zraneniu koňa, t.j. časť, o ktorú kôň zavadí, by mala ľahko spadnúť. Pretek je vypísaný na jedno alebo dve kolá. Za zhodenie prekážky, neposlušnosť alebo prekročenie časového limitu sa prideľujú trestné body. V základnom kole sú rozhodujúce trestné body. Ak je viacero dvojíc, ktoré absolvovali prvé kolo bez trestných bodov, nasleduje dodatočné kolo - rozoskakovanie. V rozoskakovaní sa väčšinou prekážky zvýšia o 10 cm a neskáču sa všetky prekážky, ale iba určená časť parkúrmajstrom, obyčajne 6-8 skokov. V rozoskakovní pri rovnakom počte trestných bodov rozhoduje čas, za ktorý ho dvojica absolvovala. V jednej súťaži môže jeden jazdec štartovať na viacerých koňoch. Jeden kôň môže štartovať v dvoch súťažiach za deň, okrem veľkých cien, kedy môže štartovať iba v jedinnej súťaži.